Belianské Tatry, súčasť Východných Tatier, sú jedným z najmalebnejších a biologicky najrozmanitejších pohorí na Slovensku. Toto pohorie je zvlášť známe svojimi vápencovými skalami, čo je výnimočné, pretože väčšina tatranských vrchov je granitová. Belianske Tatry sú známe svojou bohatou flórou a faunou, vrátane niekoľkých endemických druhov.
História Belianskych Tatier je úzko spojená s baníckou činnosťou, ktorá v oblasti prebiehala od stredoveku. Hlavnými surovinami boli železné rudy a opál. Baníctvo malo významný vplyv na rozvoj oblasti, ale s postupným úpadkom banských činností sa región začal viac orientovať na turizmus.
Na turistický rozvoj mal zásadný vplyv aj výstavba Tatranskej elektrickej železnice na začiatku 20. storočia, ktorá zjednodušila prístup do tejto horskej oblasti. Prístup do väčšiny Belianskych Tatier je však od 70. rokov 20. storočia obmedzený z dôvodu ochrany prírody, pretože pohorie je súčasťou Tatranského národného parku (TANAP).
Jednou z najpopulárnejších atrakcií Belianskych Tatier je Belianska jaskyňa, jediná sprístupnená jaskyňa v Tatrách pre turistov. Jej krápnikové útvary a rozsiahle podzemné priestory pritiahnu ročne tisíce návštevníkov. Vďaka vedeckej a ochranárskej práci je jaskyňa a okolité ekosystémy zachované pre budúce generácie.
Aj napriek obmedzeniam prístupu si Belianske Tatry udržiavajú vysokú úroveň biodiverzity a sú cenným prírodným dedičstvom Slovenska. Pohorie je obľúbené pre svoju jedinečnú krajinu, ktorá poskytuje ideálne podmienky pre vedecký výskum a prírodné aktivity, ako sú pozorovanie vtákov a fotografovanie prírody.